Pod hlavičkou ESN Slovensko bude v týždni 17.-23.októbra prebiehať Mobility week, počas ktorého budú organizované aktivity s cieľom poukázať na výhody spojené s krátkodobým vycestovaním, ako aj s informáciami o jednotlivých výmenných programoch. Pre bližšie informácie sledujte našu webovú stránku a fanpage na Facebooku.

#mobilityisalifestyle

 

Môj obľúbený citát hovorí: „Life is not meant to be lived in one place...“ Určite tušíte, čo sa tým autor snažil povedať. Práve na vysokej škole disponujeme množstvom voľného času, ktorý by sme mali využiť zmysluplnejšie než len za počítačom alebo vysedávaním v meste na káve. Prečo sa napríklad počas tohto voľného času nepoprechádzame po fakulte, neprečítame nástenky a nezistíme, čo všetko nám univerzita môže ponúknuť?

Jednou z najlepších možností sú určite mobility do zahraničia. Netvrdím, že je to prechádzka ružovou záhradou. Keď som si podávala prihlášku, bola som nadšená, že niekam vycestujem. Popravde, moje nadšenie klesalo, keď som zistila koľko byrokracie je okolo toho, ale povedala som si, že ten polrok v zahraničí za to určite stojí. Tak som sa pomaly cez všetky tie papiere dostala a čakala, kým príde deň odchodu.

Balenie je zo všetkého najhoršie! Ako sa pobaliť na 5 mesiacov do jedného, prípadne dvoch kufrov? Určite si nemôžem vziať celú skriňu, celú kuchyňu? Človek sa snaží obmedziť to množstvo vecí, ktoré bude potrebovať, ale koniec koncov sa aj tak pristihne, ako sedí na plnom kufri a silou vôle sa ho snaží zapnúť. Hodila by sa Hermionina kabelka...

Stojím s kufrom na stanici, mávam rodičom, kamarátom a snažím sa vyzerať v pohode, že mi vlastne vôbec neprekáža, že ich na polroka opúšťam a strašne sa už teším na to neznáme miesto a neznámych ľudí. Teda niekedy je to o prekonaní samého seba, aby sa tam človek v zúfalstve nerozplakal. Prídem na miesto, neviem či ísť rovno, doľava, doprava alebo si hneď bežať kúpiť lístok na vlak domov. Vtom zbadám svoju tútorku, malé usmievavé dievča, ktoré keď začne rozprávať, moje obavy sa rozplynú. Predsa len nie som v cudzom meste sama. A už sedíme v električke smerom na internát. Tá budova vyzerá ako trojhviezdičkový hotel v porovnaní s našimi vysokoškolskými ubytovacími možnosťami. Mesto splní všetky moje očakávania a ja viem, že to tu budem milovať. Hneď v prvý večer spoznám nespočetné množstvo ľudí odvšadiaľ, sú tu Španieli, Rusi, Etiópčania, či dokonca Američania! Každý sa chce s každým kamarátiť, lebo je cool spoznávať ľudí z krajín, o ktorých ste predtým ani nevedeli, na ktorej strane sveta sa nachádzajú. Postupne si k sebe nachádzame cestu, plánujeme výlety, kam všade pôjdeme a čo všetko podnikneme. Zahadzujeme zábrany, predsudky a rasistické myšlienky, pretože s tými by sme ďaleko nezašli.

Erasmus je ten najlepší projekt, akého súčasťou môžem byť. Je to škola života, samostatnosti, riešení problémov a prekonávaní jazykových a kultúrnych bariér. Ak by sa ma niekto opýtal, či by som mu odporučila program Erasmus, rovno by som ho poslala za fakultnou koordinátorkou, aby sa spýtal na ponuku krajín, s ktorými má fakulta uzavreté zmluvy. Prečo sedieť celý život doma? Tam to už poznáte! Cestujte a spoznávajte! Spomienky z Erasmu vám nikto nezoberie...

Annamária Košútová, ESN UMB BB